CHROPYNSKA SÚ ĽUDIA: Život medzi kamiónmi a heligónkou

• 18. októbra, 2026
• Anna Krnáčová
• Chropynska sú ľudia

Nie každý sa cíti dobre, ak má hovoriť sám o sebe. Tomáš už vôbec nie. Náš rozhovor sa mal pôvodne zmestiť do chvíle medzi robotou a príchodom kamióna. Napokon sa doň zmestilo oveľa viac – cesta od stolárčiny k logistike, roky v Chropynskej aj jedna heligónka za 500 korún.

Zavolala som mu, či má čas na rozhovor. Súhlasil. O pár minút však volal späť. Či by sme to predsa len nepresunuli – musí sa vraj obriadiť a ísť ostrihať. „Aj tak si stále rovnaký. Dátumy už nemeníme.“

Našla som ho v štandardnej póze. Pripravoval bedne a čakal na kamión. „Ozvi sa mi teda neskôr.“ „Nie. Hybaj, kým príde kamión, spravíme rozhovor.“ Sadli sme si, zapla som nahrávanie – a zazvonil telefón. Kamión bol tu. On však poprosil kolegu, aby začal nakladať zaňho a zostal. Slovo už dal – a chcel ho dodržať, hoci podľa výrazu by v tej chvíli asi radšej naložil aj dva kamióny naraz než odpovedal na otázky.

O sebe sa hovorí najťažšie

S prvou otázkou prišla aj zmena. Každú odpoveď si premýšľal, hľadal správne slová a bolo vidieť, že hovoriť o sebe nie je práve jeho obľúbená disciplína. Po vypnutí nahrávania napätie zmizlo. Možno aj preto o ňom napokon viac prezradila samotná debata než pripravené otázky.

Pracovať začal už v sedemnástich. Na Bučine vo Zvolene sa vyučil za stolára a prvú robotu našiel v PPS. Neskôr si urobil vodičské oprávnenie na nákladné auto. Jazdil, pracoval v skladoch, rozvážal tovar. Až raz poslal životopis do vtedajšej Slavie. V decembri to bude desať rokov, odkedy sa jeho pracovná cesta spojila s dnešnou Chropynskou.

_{Jeden Tomáš. V Chropynskej.}

Keď expedícia znamenala takmer všetko

Na Oddelení expedície začínal v časoch, keď veľká časť práce zostávala na jednom človeku. Balil, nakladal, jazdil na vysokozdvižnom vozíku, vybavoval dodacie listy aj CMR-ky. Dnes už funguje logistika tímovo a povinnosti si delia viacerí.

Výsledok tejto práce pritom zvonka vyzerá celkom jednoducho – kamión príde, naloží sa a odíde. Aby však mohol odísť načas a so všetkým, čo má mať, musí predtým množstvo vecí do seba presne zapadnúť. Po rokoch má Tomáš tento proces v rukách. Pozná svoju robotu, vie si poradiť a dá sa naňho spoľahnúť. Práve takáto istota má v každodennom chode svoju hodnotu.

Blízko k tomuto prostrediu mal napokon odmalička. V PPS pracovali obaja rodičia, otec viedol dopravu. Dnes tu pracuje aj jeho manželka – na lakovni. Rodinná stopa je teda celkom výrazná. Tá Tomášova však vedie ešte jedným, úplne iným smerom – do Korytárok.

^{Ten istý Tomáš. Vo svete, ktorý ho sprevádza od detstva.}

Päťsto korún. Prvá heligónka.

K heligónke sa dostal približne ako desaťročný. Prišiel za otcom s tým, že ju chce a otec mu ju napokon kúpil od suseda za 500 korún.

Žiadna hudobná škola. Učil sa tak, ako to kedysi bývalo bežné – pozeral, počúval a skúšal. Veľký vplyv naňho mal známy korytársky heligonkár Matúš Mitter. Systematicky ho ale neučil. Starí muzikanti napokon ani všetko neprezrádzali. Človek na to musel prísť sám.

A niečo z toho zostalo dodnes. Pri hraní sa snaží držať mitterovský staroverský štýl a najbližšie má ku korytárskym melódiám.

Nie preto, že sú práve v móde. Sú jeho, z jeho rodného kraja.

Jeden kroj už má svojho budúceho majiteľa

Folklór v jeho živote nebol iba o heligónke. Ako chlapec tancoval v Ratolesti v Detve a dnes sa k tejto tradícii z jeho dvoch synov zatiaľ približuje mladší, päťročný. Chodí do rovnakého detského folklórneho súboru ako kedysi otec. Tomáš ho však do ničoho netlačí. Ani do heligónky. Necháva tomu voľný priebeh. Doma pritom stále opatruje kroj, ktorý dali kedysi ušiť jemu ako malému chlapcovi. Raz by ho rád odovzdal mladšiemu synovi.

„Nerobím zo seba, že ja som niekto.“

Rozprávať o práci či folklóre išlo predsa len ľahšie. Pri slovách o sebe samom sa Tomáš na chvíľu odmlčal.

„Taký… skromný.“

„Iba tak stručne?“ Opäť ticho.

„Každému človeku sa viem prispôsobiť. Viem aj pomôcť. A nerobím zo seba, že ja som niekto.“

Tentoraz už nebolo treba nič dodávať. V jednej vete bol vlastne celý Tomáš.

📸 Foto a text: Anna Krnáčová

#Chropynska #ChropynskaSuLudia #Podpolanie #Folklor #Heligonka #Korytarky #Logistika