CHROPYNSKA SÚ ĽUDIA: Bolo nás jedenásť. Zostane desať. A partia ide ďalej.

• 13. novembra, 2026
• Anna Krnáčová
• Chropynska sú ľudia

Jedenásť ľudí, niekoľko generácií, rozdielne povahy a jedna spoločná reč. Oddelenie CAD/CAM v spoločnosti CHROPYNSKA Slovakia má svoj vlastný rytmus, pravidlá aj osobitý humor. V rubrike CHROPYNSKA sú ľudia tentoraz dostáva priestor celý kolektív. Nielen jeho práca, ale predovšetkým ľudia, ktorí ho tvoria.

Firma vo firme

Za presklenými stenami pracoviska CAD/CAM, priamo uprostred výroby, vládne na prvý pohľad nezvyčajný pokoj. Žiadne rádio, žiadne hlasné rozhovory. Len monitory, sústredení ľudia a práca, pri ktorej záleží na každom detaile. Kto ich však pozná aj mimo pracoviska, vie, že táto partia má od tichého kolektívu poriadne ďaleko.

Sú takou malou firmou vo firme. Majú vlastný pracovný rytmus, rozdelené úlohy a rokmi vybudovaný systém spolupráce. Každý vie, čo má robiť, no zároveň musí zostať v bezprostrednom kontakte s výrobou. Práve tam totiž končí virtuálny svet technických modelov a začína realita strojov, materiálov a výrobných postupov.

Od dvoch ľudí k jedenástim

Na začiatku boli dvaja, neskôr traja. Postupne pribúdali stroje, zákazky aj ľudia. Oddelenie sa rozrastalo spolu s technologickým vývojom firmy. Menili sa priestory, pracovné postupy aj softvérové vybavenie. Od pôvodného systému Euclid prešli na CATIA, ktorý používajú dodnes.

Ich prácu si možno zjednodušene predstaviť ako prípravu výroby vo virtuálnom prostredí. Programujú a overujú postupy obrábania, pracujú s technickými modelmi, kontrolujú dáta a hľadajú možné kolízie ešte predtým, než sa výrobný proces spustí na stroji. Nie sú to teda programátori v bežnom IT ponímaní. Ich odbornosť stojí na kombinácii technického vzdelania, znalosti softvéru a praktických skúseností z výroby.

Všetkých spája technické vzdelanie. Väčšina vyštudovala strojárske odbory, ďalší priemyselné inžinierstvo či príbuzné technické smery. Odborné vedomosti dnes prepájajú s praktickými skúsenosťami, bez ktorých sa ich práca nezaobíde.

Aj preto sa za pokojom ich pracoviska skrýva množstvo rozhodnutí, ktoré majú priamy dosah na to, čo sa deje vo výrobnej hale.

^{Za presklenými stenami ich malej „firmy vo firme“. Časť tímu CAD/CAM pri každodennej práci, kde má každý svoju úlohu, no fungujú ako jeden celok.}

Tak akurát pomiešané

Keď som sa dozvedela, že kolegovia z CAD/CAM chystajú už koncom októbra svoj malý záver roka, rozhodla som sa k nim pridať a využiť neformálnu atmosféru na spoločný rozhovor. Stretli sa tam súčasní aj bývalí kolegovia a o živú debatu nebola núdza. Každý mal čo povedať, často aj viacerí naraz, a medzi odpoveďami sa ozýval smiech.

Zišli sa tu rôzne generácie, povahy aj životné skúsenosti. Vekové rozpätie približne od dvadsiatich do šesťdesiatich rokov, rozdielne názory a spoločný zmysel pre humor. Niektorí majú za sebou desaťročia praxe, iní svoju profesijnú cestu ešte len rozbiehajú. Mladší sa učia od starších, starší zase oceňujú prítomnosť mladšej generácie. Jeden z kolegov to vystihol jednoducho: „Tak akurát pomiešané.“

A neplatí to len o veku. Strojárina ich spája profesionálne, no mimo práce majú poriadne pestré záujmy. Sú medzi nimi športovci, športoví fanúšikovia, folkloristi, kulturista aj ľudia aktívni vo verejnom živote. Každý si do kolektívu prináša niečo vlastné a nikto sa nemusí tváriť, že má na všetko rovnaký názor.

^{Partia CAD/CAM aj mimo pracoviska. Iné prostredie, rovnaká zostava, debaty, ktoré sa pracovnou dobou nekončia a uprostred Peter – zatiaľ ešte stále na svojej stoličke medzi kolegami.}

Jedenásť mien. Jeden kolektív.

Miroslav, Andrej, Pavel, Zita, Peter, Adam, Martin, Ondrej, Juraj, Michal a Marcel. Mená, ktoré zazneli počas spoločného rozhovoru. Niektorí sú súčasťou dnešného oddelenia, ďalší ním v minulosti prešli. Aj bývalí kolegovia však zostávajú súčasťou spoločných stretnutí a rozhovorov.

Osobitné postavenie má v prevažne mužskom kolektíve Zita. Keď prišla otázka, či je medzi kolegami pomyselnou ružou, bez zaváhania sa označila skôr za tŕň. Ostatní jej, samozrejme, nezostali nič dlžní. Podobné slovné prestrelky sú tu bežnou súčasťou komunikácie a nikto si ich neberie príliš osobne.

Pod humorom sa však skrýva aj profesionálny rešpekt. Kolegovia otvorene hovoria o súdržnosti a vzájomnej zastupiteľnosti. Ak niekto chýba, ostatní dokážu jeho prácu prevziať, takže sa po návrate nemusí predierať hromadou nesplnených úloh. Poznajú svoje schopnosti, vedia, na koho sa obrátiť, a keď treba, dokážu si pomôcť bez zbytočných rečí.

Firma sa mení. A s ňou aj ich práca.

Kolegovia sledujú, ako sa firma prispôsobuje požiadavkám trhu.

Kým v minulosti pripravovali programy pre rozmanité zákazky a prototypy, dnes sa vo väčšej miere stretávajú s opakovanou výrobou. Nie všetci túto zmenu vnímajú rovnako. Niektorým vyhovovala väčšia pestrosť projektov, iní nachádzajú odborné výzvy aj v súčasných zadaniach, pri ktorých treba riešiť odlišné materiály či technické požiadavky.

Jedno však zaznievalo opakovane – skúsenosti sa nedajú nahradiť samotnou znalosťou programu. Technické podklady nie sú vždy bezchybné a výrobné podmienky sa môžu líšiť od pôvodných predpokladov. Vtedy rozhoduje schopnosť nájsť riešenie, predvídať možné problémy a spolupracovať s ľuďmi priamo vo výrobe.

Mladí v strojárstve: Vychovať nestačí

Samostatnou témou sa stalo duálne vzdelávanie a príprava budúcich odborníkov.

Skúsení pracovníci dobre vedia, že strojárskej profesii sa človek nenaučí iba z učebníc. Potrebuje vidieť technológie v prevádzke, rozumieť súvislostiam a postupne získavať praktické skúsenosti. V tom má spolupráca so školami svoje opodstatnenie. Kolegovia upozornili aj na otázku, ktorá sa nekončí absolvovaním praxe. Vychovať mladého odborníka je jedna vec. Udržať si ho vo firme druhá.

Peter odchádza. Partia zostáva.

Záver roka prinesie oddeleniu CAD/CAM jednu personálnu zmenu. Po trinástich rokoch strávených vo firme odchádza do dôchodku Peter. Jeho pracovné povinnosti už postupne prevzal kolega, takže tím je na zmenu pripravený. Na otázku, čo urobí ako prvé, keď už nebude musieť ráno vstávať do práce, Peter dlho nerozmýšľal. „Vyspím sa.“

Od januára ich bude desať. No pri spoločnom stole sa miesto pre jedenásteho určite nájde.

Text a foto: Anna Krnáčová

#CHROPYNSKA #CHROPYNSKASuLudia #CADCAM