CHROPYNSKA SÚ ĽUDIA – Hovorí „áno“ každej príležitosti: Mladý strojár Filip získal vďaka Chropynskej stáž v USA

• 11. septembra, 2026
• Anna Krnáčová
• Chropynska sú ľudia

Filipa som zastihla dva dni po návrate z desaťtýždňovej Ameriky. Ešte stále unavený, s hlavou nastavenou na šesťhodinový časový posun, no s úsmevom a typickým pokojom. Má 24 rokov a život zatiaľ berie trochu po svojom. Veľmi sa neobzerá, čo bude zajtra. Skôr skúša, kam ho zavedie ďalšie „áno“.

Z Tatier do sveta

Pochádza z malej dedinky Vrbov spod Tatier. Po strednej škole v Poprade, kde študoval programovanie zváracích strojov a zariadení, pokračoval v strojárstve na Technickej univerzite v Košiciach. Počas štúdia začal premýšľať, čo ďalej. Chcel odísť z domu a nazbierať skúsenosti.

Na Profesii našiel ponuku Chropynskej a poslal životopis.

„Bol som v takom rozpoložení, že buď ma zoberú, alebo nie.“

Zobrali. A netrvalo dlho, kým sa jeho chuť skúsiť niečo nové stretla s príležitosťou, ktorú mu firma ponúkla.

Po nástupe na oddelenie Technológie a zaškolení do prípravy výrobných procesov začal premýšľať, či neprišiel do pracovného života príliš skoro. Čoraz viac ho lákala cesta do USA – chcel cestovať a privyrobiť si na brigádach pri pláži. Keď sa vo firme otvorene zmienil o svojich plánoch, dostal ponuku, ktorá mohla jeho predstavy nasmerovať úplne iným smerom – kariérny posun spojený so stážou v našej americkej pobočke.

Na projekte pre automobilku sa podieľal na inštalácii a úprave výrobnej linky pre nový model auta. Nezostal však len pri montáži. Koordinoval montážnikov, riešil zmenové riadenie a dohliadal na celý priebeh prác.

Zažil tak pracovné prostredie, v ktorom sa stretli ľudia z Ameriky, Anglicka aj Japonska. A hoci sa robilo od šiestej do šiestej, cez víkendy a občas aj v noci, predsa len si našiel čas na to, čo má rád.

Jeden voľný víkend vyrazil úplne sám do Kentucky liezť po skalách.

„Nebál si sa?“ „A čoho???“ Strach mu vraj vyoperovali, keď bol malý.

^{Keď sa z teórie stane realita.}

Dva batohy a veľa „áno“

Lezenie, beh, cestovanie, nové miesta. Filip je flegmatik, ktorý radšej skúsi než by dlho premýšľal, či do toho ísť. Aj jeho súčasný život to celkom vystihuje. Po návrate z Ameriky zatiaľ nemá vlastné bývanie, čaká ho dovolenka v Taliansku a až následne bude riešiť, kde zakotví.

Dva batohy, auto a ďalšie „áno“ pred sebou.

Nie je to však bezcieľnosť. Filip jednoducho nechce mať všetko rozhodnuté vopred. Zaujíma ho, čo príde cestou.

A práve takéto skúsenosti môžu mladí ľudia v Chropynskej získať pomerne skoro. Ak majú chuť učiť sa, potenciál a neboja sa využiť svoje jazykové znalosti, otvárajú sa im možnosti pracovať na zahraničných projektoch, ďalej sa vzdelávať či využiť podporu firmy aj pri ubytovaní.

Amerika po druhýkrát

Na začiatku budúceho roka by sa mal do USA vrátiť, tentoraz možno až na dva roky. S väčšou zodpovednosťou a úlohou rozbehnúť ďalšie plánované projekty.

Kam ho to zavedie potom, zatiaľ nevie. A ani to príliš nerieši. Má čerstvú priateľku spod Tatier a momentálne fungujú na diaľku.

Možno práve to je na Filipovi sympatické. Nemá potrebu pôsobiť, že už vo svojich 24 rokoch pozná presný návod na život.

Keď sa ho na záver spýtam, ako by sám seba charakterizoval, po všetkých tých kilometroch, projektoch a spontánnych rozhodnutiach odpovie úplne jednoducho:

„Snažím sa byť dobrým človekom.“

Na 24 rokov celkom dobrý plán.

#ChropynskaSuLudia #ChropynskaSlovakia #KarieraVChropynskej #Strojárstvo #PrácaVUSA #MladéTalenty #PríbehyZamestnancov

📸 Foto a text: Anna Krnáčová ✍️